Ivona Czikková
Ona chce a on nie …
Je (jesenný) augustový večer, ja zatváram dvere Tvojho bytu a pomalými krokmi sa vzdiaľujem. Kráčam svojou cestou, pred očami mám vlastný svet a v ňom prekážky, ktoré chtiac-nechtiac musím prekonať. Myšlienkami som však stále pri Tebe. Sedíme v Tvojej oranžovo-červenej útulnej izbe, ktorou sa nesú pokojné slová, spolu s bolestným vedomím. Súcit a túžba pomocť Ti sú tým jediným, čo pre Teba mám. No Ty potrebuješ viac...